Tá moja druhá červená chemo sa blížila závratnou rýchlosťou a s ňou začal naberať reálne obrátky aj náš nápad odcestovať na Slovensko a vziať sa. V podstate mi takmer celý ten čas za tie tri týždne nič nebolo. Teda okrem toho môjho šialeného nápadu odmietnuť akékoľvek lieky pri prvej chemoterapii.

Nažhavená na dnešnú chemo som toho veľa nenaspala a nejak mi v noci skrsol v hlave nápad, že ja tým mojim sestričkám miesto obyčajnej kupovanej bombošky, upečiem radšej koláč. A tak som ráno o 6 miešala Trapkov obľubený.  Kokosový Kokso…

Moje odhodlanie zdolať druhú chemoterapiu ma prešlo hneď po tom, ako ma Alin usadila do čakárne, pred ambulancie onkológov. Môj doktor bol na dovolenke a tak mi ďaľší postup liečby vysvetlí iný lekár. Konkrétne doktorka. Takže moment… čo? Pozerala som sa na ňu a než som stihla vysloviť to, čo mi bežalo hlavou zmizla. A tak som tam sedela, so slzami v očiach, od nervov v kŕči a od strachu s bruško bôľom.

Môj plán o tom, ako zajtra odchádzam na Slovensko, chystám sa vydať a odmietam zrušenie chemoterapie som na doktorku vyvalila hneď po tom ako som sa jej pozdravila. A do toho som ju ešte stihla poprosiť, teda skôr požiadať aby ma zdrogovala. Lebo tá prvá červená chemoterapia bola fakt jazda. A ja budem radšej toľko grcať ako tehotná za nejaké dva roky. Nie ako netehotná a onkologická teraz.

„Dýchajte…“ upozornila ma s úsmevom a s rukami ukazujúc mi nádych a výdych sa posadila za stôl. No a my oproti…

Tie moje výsledky neboli až také hrozné ako som si to v tej čakárni za tých pár minút vykonšpirovala. Predpísala mi injekciu na zvýšenie leukocytov, pretože tie klesli a s nimi aj imunita, k tomu tri druhy liekov a že mi na dnešok do tej chemo pripíše nejaké drogy navyše. Mega! Liečba potvrdená, ideme na to…

Zdrogujte ma prosim – taktrochainak.skdav

Išli sme na to o dve hodiny. Presne toľko trvalo, kým mi tie zázračné lieky vyrobili. A Tri a pol hodiny trvalo, kým ich do mňa natlačili. K tomu som do seba natlačila obed, bufetový proviant a kúsok Kokosového Koksa pre sestričky.

Na záver chemo ma všetky sestričky pre šťastie ešte všetky popľuli. Trapko im poslednú hodinu vysvetľoval, každej zvlášť , že to sa tak robí a je to niečo ako ryža na novomanželov. Inak, podľa mňa sú do neho všetky platonicky zamilované a preto si to každá nechala vysvetliť samostatne. Alebo sa nudili rovnako ako on. Inak raz som tú pľuvačku schytala aj do oka, ale tvárila som sa, že je to aj tak super.

Super bola aj tá chemo. Lebo mne z nej nič nebolo. Druhýkrát som tej rakovine ukázala prostredník a za tri týždne to urobím zas! Až kým jej nedôjde, že je na zlej adrese.

Je piatok 28.7.2017 a myslím, že mi nikto neverí, že zajtra tú cestu autom na Slovensko zvládnem. A asi ani Trapko.