Vždy som robila všetko tak trocha inak. Napríklad, keď mi dedko kázal pustiť vodu aby vytopil krtkov na záhrade, vypla som ju hneď ako vopchal hadicu do krtinca a nepozeral sa. Mala som štyri a Krtko v telke bol hitovka. Takže si viete predstaviť,co bol ten v zemi.
Alebo, keď mi mama kázala umyť šalát, vydrhla som ho mydlom. Vo viere, že to tak bude lepšie. Mala som päť a penu všade.
A keď som videla, ako malý chlapec kradne babke rajčinky, prišla som za ním s taškou aby si ich mal do čoho nazbierať. Mala som šesť a bola som silne empatická.
Teraz mám 29, šalát umývam pod vodou, krtkov v záhrade nevytápame, ten, čo kradol babke rajčiny je v politike a silne empatická som stále. Len niekedy pritom narazim na múr, či dostanem facku. Nebojte sa, nie od Trapka, ale tak všeobecne, od života. Na dobré ráno, na dobrý deň. Ale hlavne na to, aby som si uvedomila, že niekedy je potrebné zastať, len tak si sadnúť a vypnúť. Nechať veci plynúť presne tak, ako sme ich nasmerovali. A všetko sa ukáže, aj ten správny smer. Pretože ono to môže byť všetko tak trocha inak, ako sme to pôvodne plánovali.
P.S. Po vzhliadnutí mojich posledných postov som prišla na to, že moja závislosť sú biele tričká. Máte aj tričkovú mániu?
