…a hlavne veľa zdravia! Ehm, asi ste si pomýlili adresáta všetci moji milí gratulanti…alebo len si tá trúbka vybrala nesprávne telo.
“Neklaďte si otázky, je to zbytočné” povedala moja francúzska rádiologička pri oznámení výsledku biopsie z tých čudných útvarov v mojej koze. Teda pardón prsníku. Triple negatívny tumor…A keďže mne nikdy nestačí,tak nie jeden ale rovno dva. Ale možno, keď to dáme na druhú, nebude to znieť tak medicínsky,kto vie…
“Slečna, neklaďte si otázky, je treba bojovať!” Áno, túto vetu zopakovala opäť a trošku dôraznejšie. Mala som sa jej v pláne spýtať, ako dlho tam tá rakovina bola a prečo ju… vlastne som to nestihla ani dopovedať.

Ten týždeň čakania na výsledky mojej biopsie mi rozšíril môj už aj tak – dovolím si tvrdiť, fajn rozhľad v medicínskych pojmoch. Šesť rokov v súkromnom zdravotníctve na mne zanechalo stopu. Hoc som len sedela v kancelárii- Ale pojmy neboli dojmy a ja som si nič z toho, čo som si v náleze čítala neplietla.  Hypoechogénne ložisko nepravidelného tvaru…a nepotrebujete čarovnú guľu, stačí Vám Google, dobré pripojenie na internet a papier s výsledkami v ruke. Aj keď priznávam,bolo mi to jasné hneď ako mi urobila sono a chcela okamžitú biopsiu.

“Zatiaľ mi rozumiete?” – opýtala sa ma moja francúzska rádiologička po niekoľko minútovom monológu o tom, že v tej pravej koze mám najagresívnejší typ rakoviny prsníka a že liečba bude dlhá a náročná. Rozumela som všetkému. Ale nie tomu,že mam čerstvých 28 a rakovinu pribalenú v pravom prsníku. A je úplne jedno, že je v podprsenke od Victorkineho tajomstva.
Otázky som si prestala klásť po jej druhom upozornení a mala pravdu. Bolo to zbytočné. Urobila som to, čo povedala, šla som tam, kam povedala. A vlastne, táto moja francúzska rádiologička mi nedala šancu na rozmýšľanie. Jednoducho prišla, oznámila a ako som si spätne  uvedomila, urobila to, čo by možno iný lekár tak promptne a rýchlo neurobil.

“Prečo Vám vlastne idú robiť toto vyšetrenie?” – opýtala sa ma uhundraná sestrička na jednom z mojich ďaľších vyšetrení. A to presne  po dvoch minútach svojho monológu o tom, že toto vyšetrenie nie je len tak a ako si to predstavujem, prísť bez žiadanky. Nepredstavovala som si to nijako a nemala som ani chuť jej vysvetľovať, že toto je moje ďalšie vyšetrenie v mojom boji. Že hľadáme metastázy. Že doteraz mi žiadne nenašli a že ak mi žiadne nenájdu, budem mať parádny víkend. Ale musela som. Chcela som vedieť, či mám kosti v poriadku, či som zdravá. Teda, či mi okrem tej rakoviny nič iné nie je.

“Mám rakovinu prsníka…ale nie je problém, doktorka ktorá mi vybavovala tento termín pracuje hneď vedľa. Prejdem tam po papiere a hneď som späť” – videla som ten pohľad a zmena farby a tónu reči ma tak strašne pichala v ušiach. A už nič nebolo nemožné… A tak teda, na záver týždňa som vyfasovala v špeciálnom balíčku, injekciu s rádioaktívnym produktom.

Výsledok bol dokonalý a teda, bilancia týždňa je fajn. Nič viac, len rakovina. A to len myslím vážne.

Vďaka mojej francúzskej rádiologičke som behom 3 dni prešla tortúru RDG vyšetrení a mohla svietiť ako pouličná lampa o pol 2 ráno. Ten môj Trapko dokonca viackrát zhasol v kúpeľni, aby zistil,či sa aj tak bude vidieť vedľa mňa zrkadle. Nevidel… A tie vyšetrenia ani nič špeciálne neukázali. Teda okrem toho, že francúzi sú strašne uhundraný národ a že rakovina  otvára dvere…

Nestihli sme jednu vec. A to, pozrieť mi do hlavy. Nevadí, pozrieme sa tam neskôr. No keď som doteraz neblikala ako žiarovky na stromčeku, tak nebudem už nikdy…

Je 26.mája 2017 a jám rakovinu prsníka.