Keď sa ma Trapko opýtal, ako oslávime poslednú chemoterapiu, uvedomila som si, že namiesto do kopca, ideme už z kopca. A že tie piatkové chemo koktejly mi ubiehajú rýchlejšie ako pelotón na čele s Peťom Saganom. Zostával mi posledný jeden z pätnástich a ja som mala týždeň na to, aby som si vymyslela, či si k tej mojej štandardnej cvikovej šťave po chemo dolejem šampanské s jahodami, alebo len jahody.

Dobre trepem. Jahody v zime nosí len Maruška Boženy Nemcovej a tie, čo by som priniesla ja, sú skôr na alergickú reakciu ako na chuť. No a alkohol tiež nepijem. Jednak po ňom vyzerám ako po prvej chemo – červená ako zaváraná kápia a jednak mi to nerobí dobre. Už asi starnem. Je ale pravda, že kedysi som vďaka nemu o piatej ráno tancovala v Starom meste s kebabom v ruke. Dnes radšej o tej piatej umývam okná, čítam knihu, gruntujem byt alebo makám na tom našom pekelnom stroji (rozumej eliptický trenažér), kde hľadám svoju stratenú koordinácu. Asi som dospela. A vďaka vedľajším účinkom chemoterapie ako napríklad nespavosť som sa efektívne naučila využívať voľný čas. A v rámci neho sa teraz začala zamýšľať nad tým, ako tú poslednú chemo oslávime. A vlastne, ako potom oslávime posledný ožiar, prvú kontrolu, a vlastne každý jeden deň, ktorý bude po tejto liečbe nasledovať. Pretože každý jeden bude dar.

Niekde na internete som čítala, že ak sa rozhodujte medzi viacerými možnosťami, je vhodné spísať si všetky z nich a k nim si napísať pre a proti. Potom to nejak vydeliť, spriemerovať, určiť výsledné X – to je v mojom prípade to ako chcem oslavovať poslednú chemo a dostanete správne riešenie. Samozrejme, to X treba dostať trojčlenkou, prípadne môžte pri tom použiť derivácie alebo binomickú vetu. Ale tej rozumie iba Newton a niekoľko jedincov. Nie ja.

A tak som si teda napísala zoznam, k nemu pre a proti a Trapko to vyhodnotil. Lebo ja by som chcela všetko, nie len oslavu. Chcela by som aj novú motorku, aj kávostroj, aj ísť do vegánskej reštaurácie u nás v Montpellier, aj ísť na Slovensko, aj mozog aby som napísala knihu a hlavne toľko veľa peňazí, koľko by mi trebalo na pomoc iným.

Logicky a rozumne, bez derivácie a tej bi vety (nie bi ako bi bisexuálny ale bi ako binomickej) to Trapko vyhodnotil, že možné je všetko len treba chcieť, veriť a plniť si sny. Ale že najprv začneme s tou vegánskou reštikou a potom uvidíme.

Keď sa ma sestrička na poslednej chemoterapii opýtala presne tú istú vetu, čo Trapko a teda, ako oslávime tú poslednú chemo, ukázala som jej zoznam. A ona sa smiala, či sme už začali…šetriť a vyberať. Lebo vraj kavostroj si mám vyberať dlho a dôsledne, že motorka je drahý špás, že na Slovensku sme boli pred troma mesiacmi, nech ešte vydržím, ale že na knihu mám mozog aj zážitky a pomáhať môžem aj slovom, nie len peniazmi. Slovom, nie len peniazmi… zopakovala som po nej vetu túto vetu a nechala si pichnúť svoj posledný piatkový chemo koktejl.

Čo som tým vlastne chcela povedať? Snívajte… bezohľadu na to, či sa vám váš sen zdá nereálny, pretože na neho možno momentálne nemáte prostriedky, čas, energiu. Ale ono to všetko príde, v tej pravý čas, tak ako má, s tými, s ktorými má. Len začnite…snívať

Je 24.11.2017 a ja mám za sebou pätnástu a poslednú chemoterapiu. A verím, že už nikdy viac.