Prvú noc sama doma som zvládla na výbornú. Trapko ma z práce priebežne kontroloval, v akom emočnom uhle sa hojdám a keďže som udržovala 170-190stupňovú hladinu, bolo všetko v poriadku. Jediné, čo ma chvíľami rozkolísalo bol môj nový spolubývajúci – katéter. Túto skrinku mi môj francúzsky chirurg venoval (dočasne), aby mi mohli lepšie pichať chemo a nenapchávali každýkrát žilu. Spínam ruky nad vynálezcom tejto škatuľky, síce netuším čo ma s chemo čaká, ale žily mám hrozné od narodenia.

To, že mi katéter pekelne vadil bolo nie len že citeľné ale aj viditeľné. Ja som totižto chodila ako Robokop. Doslova… O tej bolesti som sa zmienila, nahlas a zreteľne aj tomu môjmu francúzskemu chirurgovi. A tak som vyfasovala lieky proti bolesti a vraj zajtra to bude lepšie. Zajtra bolo pred 2 dňami a mňa to bolelo ešte viac.

Vždy som bola zvyknutá zaspať na bruchu, ako dojča. A zrazu, keď chodíte ako Robokop, hrudník  máte plochý len na jednej strane a v krku škatuľku, prehodnotíte možnosti a skúsite zaspať aj na chrbte. S tou škatuľkou a ešte boľavou jazvou to však nešlo a tak som sa presunula na gauč pred telku, googlila a písala s kamoškami. Prvé odpadli o polnoci, jedna vydržala do rána, moja Alka. Tiež je fanúšikom spania na bruchu, ale na 9 mesiacov to nateraz musela odložiť. Každopádne, vďaka bohu za nespavosť v tehotenstve.

Inak, vedeli ste o tom, že to v akej pozícii zaspávate hovorí o vašich zdravotných problémoch a snoch? Dokonca Google píše, že spáči na bruchu majú viac erotických snov, ako tí ostatní. Po pravde, ak som aj nejaký mala, vždy som sa zobudila na chrbte…

Keď ma Trapko načapal o pol 5 ráno s telefón v ruke okamžite zavelil “Spať!”. A mal pravdu… Oči som mala červené ako zadok šimpanza v reklame na hemeroidy a telefón na uchu. Vykecávať s tehotnou, čo má v bruchu Knedľu je fajn. Vždy je o čom. Vy máte o kozu menej a ona o jednu viac. Ona puchne, vy chudnete, ona grcia, vy jete a zas naopak. Uvidíme ale, čo bude po chemo. Každopádne, na tú mám ešte čas. Na čo ale čas nemám, je nová podprdka. Ako vraví moja kamoška, podržáky pod cicáky. Alebo v mojom prípade, podržák, pod cicák.

A tak som do kabelky zbalila moju novú kozu a šli sme na výlet. Teda, nie o tej ol piatej ráno. Najprv sme sa na to vyspali.

Nikdy som nebola fanúšikom behania po obchodoch a teda misia kupovania podprsenky bola ukončená po 20 minútach. Prvý obchod, zorientovaná pani predavačka, dokonalý výber a nerevala som ani raz. Za odmenu som mohla ísť do čokoládovne vyskladať Trapkovi bonboniéru z bezlepkových ručne robených bonbónov a fetišisticky sa pozerať, ako ich je. Proste, som čudná. Inak, odkedy sme s Trapkom spolu pribral viac ako 10 kíl. A niekde na nete som čítala, že existuje u mužov úchylka, kedy vykrmujú ženy. Myslím, že trpím prvým stupňom tejto asociácie a mali by to preklasifikovať na unisex.

Vraví sa, že muži sa vraj ženám najprv pozrú na kozy a až potom do očí. No a ja sa už dva dni sa zaraďujem k mužskej populácii. Že či teda nie je celosvetový dopyt po malých číslach, len sa nejak sa na to pozabudlo… No a ja som úplne pozabudla na to, že mi mali mailom prísť termíny vyšetrení, pretože budeme zmrazovať naše budúce deti. Zo zabudnutia ma prebrali fundovaný odkaz a tri zmeškané hovory. Vraj je všetko naplánované, mám to v maile a len keby som bola taká super a potvrdila. Misia teda pokračuje a my začíname už budúci týždeň štvrtok!

Je piatok 9.6.2017 a mám nové podržáky