Môj prvý, oficiálny onko víkend… Najprv som ho chcela nazvať môj prvý víkend s rakovinou, ale to je kravina. Predsa len, už sme spolu nejaký ten piatok. Som teda ja a Trapko a potom moja rakovina, alias dva tumory a tie metky v axile. (Rozumej v pazuche, ale to slovo nemám rada.) Toto sa ani na milostný trojuholník nechytá. Toto je fakt grupák. Koľko už takto na hromádke žijeme netuším. No viem, že sedem rokov mi na Slovensku tvrdili, že to sú obyčajné cysty a fibroadenóm. A teraz je to rakovina… Aj by som sa opýtala, prečo to tak je, ale nepýtam sa. Nekladiem otázky, bojujem…
Môj boj som rozbehla hneď cez víkend. V elektre a s novým odšťavovačom. Trapko bol skeptický, ja hrdinka. Dušovala som sa, že toto určite neskončí ako môj stacionárny bicykel u kamoša garáži. Najprv to teda bol dokonalý vešiak. Potom lapač prachu. A teraz, krabica v garáži.
No ja a môj šťavič,tak to bola láska na prvý glg. Ako ďalej prebiehal náš víkend si asi viete predstaviť. Štrngali sme si s pohárom čerstvej zeleninovej stavy, že teda na zdravie. Viete, ja toho môjho Trapka obdivujem. Tieto moje potravinové experimenty s láskou toleruje a konzumuje. Buď je taký odolný, hladný, alebo ma naozaj tak miluje. Každopádne, tých porúch bude asi viac, keďže je stále so mnou a so mnou je to stále tak trocha inak.
Náš prvý onko víkend pokračoval naďalej normálne. Len sme strávili viac čašu na internete hľadaním dostupných odborných článkov a publikácii. Zdôrazňujem odborných a týmto vyzývam všetkých, aby v prípade akéhokoľvek prieseru prestali čítať modrého koňa a ostatné nijako medicínsky nepodložené fóra a články. No a pre nás ideálne vo francúzštine, keďže slovnú zásobu k chirurgovi na tému rakovina prsníka sme na kurze francúžštiny teda ale vôbec nepreberali. Keby som bola vedela, priplatím si. Aj keď, toto asi v osnovách nikdy nebude…
O tom, že mám rakovinu, sme nikomu z rodiny nepovedali. Vedeli o tom len naši najbližší priatelia, moja šéfka a Trapkov šéf. Rodine sme sa to rozhodli naservírovať bez podnosu, ako teplú whisky a na ex…a to teda vtedy, keď budeme vedieť presný postup. Takže máme s prehľadom ešte dva týždne, kým sa dostanem k môjmu onkológovi. No výhovorky na to, prečo nemáme čas si zavolať na skype sa míňali. No keď žijete na juhu Francúzska, na víkend sa vám ponúka jedna dokonalá. Ideme na pláž…
Vyzbrojení 50tkou, litrami tekutín, polovičkou červeného melóna a inými nesmierne dôležitými potravinami sme strávili nedeľu na pláži. Dva nanuky na deke, dva nanuky vo vode. V závislosti od toho, či sa vám chce cikať alebo sa to teplo už nedá vydržať. Natierala som sa podľa mňa priam ukážkovo. Pre istotu takmer každú hodinu. Ja som ten melón totižto zjedla sama a môj močový mechúr má asi tak veľkosť nektarinky. Na obale kŕemu síce písali vodeodolný, ale keď som zbadala ten mastný fľak okolo mňa vo vode, začala som pochybovať o tom, čo som si to na seba natrela. V prípade užívania Alli tabliet na chudnutie by som o pôvode toho mastného fľaku váhala. Ale v tomto prípade to bol určite ten krém. Takže do vody, cik, uschnúť, natrieť, do vody, cik… no a ďalej to už poznáte.
Moje ukážkové natieranie bolo dokonalé. Dokonalo abstraktné. Dva prsty som mala na červenom fľaku medzi kozami. A zadok som mala ako cvikla s chrenom. Prstovým chrenom. Chrbát, ktorý mi našťastie Trapko poctivo natrel, tak bol jediný nepoškodený. Čo tam ale farebnom zadku, veď ja budem ani nie za dvadsať hodín ukazovať kozy môjmu chirurgovi! A tá červená asi tak skoro nezhnedne…
P.S.: Nikdy nezbierajte slávky pobreží a nedajboh ich nekonzumujte. Filtrujú tú prečúranú vodu
