blog
Odkedy znie moja diagnóza rakovina prsníka, pri každej etape liečby si s Trapkom robíme selfie pre priateľov a rodinu, aby vedeli, že je všetko v poriadku. Selfie máme zo dňa keď mi zobrali kozu, keď mi brali vajíčka na mrazenie, keď sme čakali u onkológa a dokonca máme selfie, aj keď mi tiekla chemo (tých máme niekoľko). Ale…
To, že mojej šéfky mama má rakovinu som vedela. Ale, to, že má rakovinu prsníka som ani len netušila. A možno aj kvôli tomu, mi je väčšou oporou, ako som rátala. Teda nie že by inak bola striga, aj keď niekedy je to s ňou ťažké. Presnejšie, na nervy… Ale tá jej komplikovaná povaha sa…
Keď nás pred viac ako týždňom jedna z recepčných u môjho onkológa nenápadne vyhodila z jeho kancelárie, stihli sme ešte dostať kontakt na šéfku oddelenia, kde podávajú chemo, aby sme si dohodli termín a vysvetlivky. Hoci sa môj názor na nežiadúce účinky chemo nezmenil, vedeli sme, že ak by musel byť so mnou Trapko pri tých 15 cykloch chemoterapie…
Tie dva dni od návštevy onkológa prešli rýchlejšie ako pelotón na čele s Peťom Saganom. Všetci moji kolegovia konečne pochopili význam môjho indiánskeho mena (Tá bez bradavky) a my sme do pochopili (snáď) postup pri zmrazovaní vajíčok. Vo francúštine a z Googlu. Ale teda, poporiadku. Otázka a postup mrazenia vajíčok sa bežne na hodinách biológie asi nevyučuje. Teda, možno…
Keď mi asistentka môjho francúzskeho chirurga pred dvoma týždňami rezervovala termín k onkológovi, do poznámky zaznačila “vziať si na konzultáciu zápisník”. raj to má doktor rád. Ja mám rada zeleninové chipsy a nikoho s tým neotravujem, ale dobre. Predsa len, toto je o inom. Keď sme vchádzali na onkológiu, mala som rešpekt a strach. A keď sa…
Víkendy máme v podstate takmer vždy rovnaké. Štandardne, po raňajkách nastupujú „víkendové výletíky“. Rozumej nákupy potravín. Predsa len, treba naplniť tú chladnú, prázdnu bielu dieru v kuchyni. Dnes ich však predbehla sestrička. Normálne vážne sestrička. Prišla k nám domov. To oni tu tak majú. Ste po operácii a domov vás prídu previazať, pichnúť a tak. Sedlák…
Prvú noc sama doma som zvládla na výbornú. Trapko ma z práce priebežne kontroloval, v akom emočnom uhle sa hojdám a keďže som udržovala 170-190stupňovú hladinu, bolo všetko v poriadku. Jediné, čo ma chvíľami rozkolísalo bol môj nový spolubývajúci – katéter. Túto skrinku mi môj francúzsky chirurg venoval (dočasne), aby mi mohli lepšie pichať chemo a nenapchávali každýkrát…
Vraví sa, že na dobré sa rýchlo zvyká. Ako sa zvyká na to, že ste v 28 prišli o prsník neviem. Ale sľubujem, že keď to všetko prejde, určite na to vymyslím vlastné príslovie. Keď som odchádzala na tento svoj nemocničný pobyt, nevedeli sme presne, koľko času pobudnem. Odhadovali sme to na dve, max tri noci.…
Hlavný bod programu nášho predĺženého víkendu sme splnili v sobotu. Naši to vedia a mne odľahlo. A ak by bol ten kameň v podobe oznámenia rakoviny skutočný, po rozhovore s mojimi rodičmi by sme susedom videli do obývačky. Každopádne si myslím, že tým dvom trúbkam práve došlo, že toto sú naše posledné chvíle. Chceli prežiť, niečo zo seba zanechať,…
Ľudia sa ma zvyknú pýtať, či má život vo Francúzsku nejaké výhody. Dobrovoľne priznávam, že aj víno za 3eurá ma dobrú chuť. A hoc som si povedala, že mením jedálniček aj životný štýl, s Trapkom sme si otvorili fľasu. Vlastne dve… Nech splácheneme strach, pochybnosti, nech si vlastne vopred pripijeme na to, že to výnde.…
Našu misiu u doktorky D sme mali zavŕšiť odberom krvi. Nech vieme, akú mám rezervu. Nie mozgovú, ale vajíčkovú. Nie v chladničke, ale v mojich vaječníkoch. Odberovka bola na obede. Odkedy a hlavne dokedy sme sa nikde nedopátrali. A aj keď u frankov zvykom, že obed trvá dve hodiny, sestrička prekvapila a prišla po päťdesiatich minútach.…
Priznávam, pohybovala som, že mi niekto ohľadom tých termínov zavolá. Ale logistika nezlyhala. A ja som mala jasne dané, že tento týždeň mám ešte termín plodnosti, budúci zvládnem biopsiu z uzlín a implantáciu tej pidi skrinky. No a ten ďalší mi naplánovali môjho onkológa. A potom sa už budeme musieť priznať. Francúzi sú veľmi zvláštny…