Ak sa chce človek na Slovensku okrúžkovať a nie je holub, mal by podľa dostupných informácií na Googli vyriešiť matriku… Teda, najprv sa zažiadať, potom súhlasiť a potom tá matrika.

Keď sme sa ráno, chvíľku po siedmej objavili na matrike, neviem, či som bola skôr prekvapená ja, Trapko alebo matrikárky. Pretože, keď zrušíte svadbu z dôvodu rakoviny, nikto, dokonca ani vy samy nečakáte, že sa tam pár týždňov potom objavíte so slovami, že by ste tú anuláciu chceli odvolať. A tiež preto, lebo tam ráno o siedmej bola šóra až za roh. A my sme z toho Francúzska skôr zvyknutí na to, že ráno o siedmej si nekúpime ani lepkovú bagetu. Nie to, že by sme ešte stihli kávu, raňajky a nechali sa predbehnúť radom prievidžancov.

Vypisovať žiadosť o sobáš 2 krát a pritom nebyť ani raz rozvedený, tak to môžeme s Trapkom asi len my. Ale nevadí, aj na ten vybodkovaný riadok pri priezvisku nevesty som bola už aspoň pripravená. Pôvodne som si chcela nechať aj svoje priezvisko, ale keďže sa francúzi pri jeho vyslovení idú doslova pozvracať, tak som si povedala, že budem jak ten môj Trapko. A samozrejme, že v mužskom rode. Budem Mokrý… Nie neprší, ja som Mokrý.

Dohodnúť dátum svadby keď vás tlačí čas nie je nič zložité. Len teda, 08.08.2017 je za rohom a nie že ja nemám šaty, my na tú svadbu nemáme vôbec nič. A aby mi nebolo ľúto, v piatok ráno priletí na 4 dni moja kamoška Francúzska. Keď predsvadobný stres, tak poriadny. Áno, počítate správne, máme okolo 97 hodín, aby sme vybavili všetko nevestovsko ženíchovské.

Inak ja vôbec nechápem, kam chodia ľudia na tie hlúpe reči o nepríjemných úradníčkach. Lebo ja som také ešte nezažila. A tieto dve žienky na prievidzkej matrike sú jednoducho úžasné. A možno jednoducho povedané, čo vysielaš, to príjimaš A nikdy netrea zabúdať, že aj tá nasraná pani za okienkom môže mať niekedy zlý deň. Tak jej ho nikdy nezhoršuj.

Gombitová má takú parádnu pesničku o šatách. Niečo s jahodovou penou a  spichnutom  farebnom vzduchu. A presne tie zo vzduchu si asi oblečiem na svadbu. “Nech máme aspoň trocha vzruchu…”

Nájsť šaty nebolo aleže vôbec tak jednoduché, ako som si predstavovala. Nalejme si čerstvej šťavy, symetrická som prestala byť pred takmer 2 mesiacmi. A výrobcovia s možnoštou žien bez jednej kozy určite nepočítali. Samozrejme, toto mi príde pochopiteľné, ale z toho, čo som videla mám pocit, že oni absolútne ani len nepočítali s možnoťou, že na zemi žijú aj ženy s veľkosťou pŕs A. A neostalo nič iné, len svadobný salón, alebo nájsť niekoho, kto mi ušije niečo na mieru za ideálne 2 dni. Dať si šiť šaty v najsilnejšej svadobnej sezóne mi prišlo ozaj psycho, pretože ak by aj nejaká mala čas, tak tie šaty by som asi vidieť nie to ešte nosiť nechcela. A tak sme zabočili  do prvého svadobného salónu, ktorý sme našli. V podstate to bola posledná možnosť, ktorú som bola ochotná pripustiť. A zrazu… Boli tam… Neviem kto sa do nich zamiloval skôr. Či ja, alebo Trapko. A aj keď sa vraví, že ženích by nevestu nikdy pred svadbou v šatách vidieť nemal, nám to bolo jedno. On ma v nich nie len že videl, on mi ich vlastne aj vybral.

Niekde na internete som čítala, že svadba patrí k najkrajším a najneopakovateľnejším dňom v živote človeka. K tomu bolo pripísaných pár návodov na to, ako to „akože“ zvládnuť bez stresu a užiť si svoj veľký deň. Nikde som sa ale nedočítala, ako sa pripraviť a zvládnuť ten najneopakovateľnejší deň, keď vám chýba jedna koza a necelý týždeň pred svadbou vám vypadajú vlasy do polohy ala Budha. Pre upresnenie, konkrétne toho bez vlasov a s pleškou. A je jedno či ten Budha spí, stojí, sedí, je… Proste mne tie vlasy vypadali a majú tú istú formu, ako jeho. Jediný rozdiel medzi mnou a ním je asi 150kg. A vlastne aj iné pohlavie a hoc je to chlap ako hora, teda bol, kozy mal dve. Aj to väčšie ako ja kedykoľvek v mojom živote. Život je tak nespravodlivý…

Ono, vlasy sú vlastne chlpy. Fungujú na tom istom princípe, majú vlasovú cibuľku a rohovatejú v nich bunky. Ak sú ale chlpy vlasmi, prečo mám na hlave strih ala Budha a skoro všade inde to pokračuje vo svojom zabehnutom režime? Nemohli mi tie chlpy vypadať radšej dole ako hore? Nevadí, jedna z najťažsích otázok nevesty, aspoň tak písali na nete, o tom, čo s vlasmi je u mňa zodpovedaná. Nahrádza ju však otázka, čo na hlavu, cez hlavu. Proste, čím zakryť tú smiešnu pleš. A čím teda? Šatkou…logicky.

V každom prípade,  výhoda onko nevesty – neplatíš kaderníčku.

P.S. Ak chystáte svadbu v Prievidzi, spravte si pár brušákov pred tým ako pôjdete na matriku, nech nemáte takú svalovku, keď budete odtiaľ odchádzať. Tie baby sú top! – Tamarka, Evka ďakujeme