Zadrela som šťaviča. (Rozumej odšťavovač.) Už nerobí takú super čistú šťavu. Už je to skôr redšie smoothie. A keďže mňa napína len pri pomyslení na dužinu pomaranča v džúse, ten liter riedkeho smoothie som vyliala do záchoda. Za iných okolností by to vypil Trapko. Jemu tá dužina v džúse nevadí. Jemu ale vadí odšťavená kapusta s brokolicou. A aj ich dužina. Nevie, čo je dobré. Teda pardón, zdravé. Lebo toto ani mne nechutilo, ale pila som to.
Na reklamačnom oddelení elektra asi tiež nevedia, čo je to zdravé. Lebo jednak sa na mňa pozerali ako na blázna, keď som im povedala, koľko na tom denne odšťavujem a jednak sa pri slove smoothie zastavili pri „smoo, čo“? A tak som to vysveľovanie vzdala. Jednoducho, ten šťavič nefunguje ako by mal. Tu ho máte, robte s ním niečo. A aj urobili. Vzali ho na reklamáciu. Trapko sa smial, či na reklamáciu nezoberú aj mňa. Že keď ma spoznal, vyzerala som inak. Ale oni sa nesmiali. Asi nechápu humor. Trapkovia…
Ja som prestala humor chápať, teda presnejšie opustil ma, keď som si ľahla na stôl mojej akupunkturisty. Áno dámy a pani, dala som sa na akupunktúru. Dobrovoľne, bez nátlaku. Niekde na internete som čítala, že to má dobrý efekt na vedľajšie účinky chemoterapie. A hoc ja ich zatiaľ špeciálne nepociťujem, byť o krok dopredu nie je nikdy zlé. Aby som ale bola presná a nezavádzala. Ja tie vedľajšie účinky chemoterapie mám. Len ja som si ich rozdelila na nežiadúce a žiadúce. Ale hlavne, z nežiadúcich urobila žiadúce. Lebo napríklad, keď trpíte nespavosťou, môžte miesto spánku robiť tóóóľko vecí, na ktoré ste doteraz nemali čas. Napríklad aj žehliť. Áno, ja žehlím, lebo už neviem,čo od nudy. Keď prídete o chlpy, nemusíte sa holiť…nikde! Keď prídete o vlasy, ušetríte nie len na prípravkoch, ale aj na čase strávenom pred zrkadlom. Aj vďaka tomu, spím o hodinu dlhšie. Teda, keď spím a nemám tu nespavosť. Ono, keď sa na to pozrieme s nadhľadom, tá liečba je v pohode. Len to treba vydržať. Psychicky aj fyzicky…
No ale späť k tej akupunkúre… Aj keď sa možno zdá, že je tú moju diagnózu a jej liečbu zvládam „par excelant“ nie je to vždy také super truper. Aj preto tie ihličky. Podľa doktorky by sa mi vďake nej mala ustáliť energia, odvrátiť nespavosť a celkovo by ma to malo nabudiť. Aj keď po pravde, ja som nabudená viac ako dosť. Takže viac ma budiť už asi netreba. Inak to moje nabudenie majú na svedomí podľa všetkého kortikoidy. Aj preto som si ich prestala dávať. Najprv na tajnáša, potom oficiálne. Myslím, že stačia tie, čo do mňa lejú každý piatok…
Ležala som tam na posteli hodinu. Najprv som si myslela, že na mňa zabudla. Potom som zaspala. S ihličkami v rukách, členkoch, hrudníku a dokonca aj v pupku. Pripadala som si ako tá vúdú bábika. Len mne tie ihličky mali urobiť dobre. Je pravda, že som si za tú opich chvíľku oddýchla viac, ako keď mi pichnú uspávaky na chemo. A je aj pravda, že som následne v noci aj počas tej ďalšej a ďalšej…skutočne spala (okrem pár zobudení – viď nižšie) a nežehlila, nečítala a ani neupratovala. A to sa už dávno nestalo. Presnejšie od mojej prvej chemo…
Pretože tú prvú chemo som v noci pregrcala, druhú sme cestovali na Slovensko a šoférovala som a tretiu som prerevala, že umriem. A od štvrtej sa to kontinuálne nesie… Pretože buď nespím, lebo sa to nedá, alebo nespím, lebo mám návaly. Rozumej potíš sa jak prasa, lebo tá chemo ti vyvolala menopauzu v 28. A keď náhodou zaspím, zobudím sa, lebo sa potím…z toho som smädná a z toho sa mi chce cikať. (To je tých pár zobudení, čo ste mali vidieť nižšie.) Proste na hlavu a na chemo.
Ale zrazu, po jednom rande s pidi ihličkami, nový svet. Uvidíme dokedy mi to vydrží. Zajtra ma totižto čaká siedma v poradí.
V každom prípade, na ten ďalší ihličkový termín určite pôjdem!
